Určite netreba nikomu veľkú dávku fantázie na to, aby si predstavil velky  kufor plny penazi...Co plny... Prepchatý do špiku euráčikmi, českými korunami alebo dolármi... Čo by sme len s nimi robili? Niekto si povzdychne, že aaach, on by nevedel čo má odrazu s toľkým majetkom robiť.... No, niekto komu na prežitie stačí slušný dôchodok, buchty čo mu napečie jeho stála päťdesiatročná obéznejšia, ale stále ľúbezná láska z mladosti, možno fakt nevie...

 Ale ja si pokoj nedám nikdy.. :D

Raz sme sa s mojou mamčou zakecali... Teda keď bola ešte v pohode.. Ale tak vierohodne sme sa zakecali že som sa normalne videla na lehátku na Hawaji a mama do mňa musela ľahšie ťuknúť aby ma ukradla ztejto mojej vysnívanej nereálnosti. Pekne mastný výletby to bol, len čo je pravda... Aby som na to mala, to by ma musel niekto zabiť, aby prišli peniažky z poistky :D:D:D Ale na mŕtvu by sa brondz chytal asi len ťažko, tiež pravda.. :)

 To je asi jedna z véééľa možností...

S mamou sme hneď začali snívať.. Veľký dom.. Dovolenka pri mori. (už spomenutá)... Kôň, na ktorom by som sa preháňala po lese u deda... Super handry, topánočky a čo ja viem aké ešte somariny na upevnenie ega, ktoré by hlásalo:

"Heeej! Aj keď mám taký nevkus ako Nora Mojsejová, čumte na mňa! Lebo ja na to mám!" 

Hej, asi také niečo... V Prade by chodil vyobliekaný aj môj pes.. Ktorý by sa stravoval asi ako ktorýkoľvek priemerný ľudský občan našej republiky...

...Dobre dobre.. tak doslova a uplne by to nebolo, ale koho by nestrhol ošiaľ z peňazí? Neviem. 

Ale určite by to bolo super..

Jasné.. V neposlednom rade, keby mi to mozog dovolil by som si spomenula na dobročinné organizácie a na charitu.. No vždy lepšie neskôr ako nikdy.. :)

No bolo by super si sem tam odskočiť na kávičku do New Yorku.. A keby sa mi chcelo pľasnúť po vrecku, na červenom koberci by ma tam vítala sama Alicia Keys.. Načo trochárčiť, však? :)

Ale späť do reality.. Svoj zadok mám momentálne na otrhanej stoličke... Notebook mám umiestnený na parapete okna v spálni.. Prečo? :)) Lebo tu  najlepšie chytám WiFi nejakéhho dobráčiska, ktorému veľmi ďakujem.. Síce je nedobrovoľný,no aj tak ma odbremeňuje od nejakých tých výdavkov za internet.. Ďakujem :)

Čiže určite by finančná injekcia pomohla, no šťastie je vrtkavé.. A komu by nepomohla, ten je luhár.. :) Len si stále zabúdam pripomenúť, že niektorí ľudia sú na tom aj horšie a preto by som mala zachovať chladnú hlavu, konať s rozvahou, uvedomiť si že ja sa mám vlastne celkom v pohode aj s tou otrhanou stoličkou a držať hubu a krok.. 

Tak držím! 

;D