Hovorí sa, že čas vylieči všetky rany.

HOVNO!

Podľa mňa, takych mozno len 20%. Spomienky zostávaju.. Zostava nezodpovedatelna otazka. Co keby? To nam nepovie nikto. Lebo casovy usek "keby"nenastane. Nikdy viac.Aj keby sme sa poskladali do kocky. 

Kráčam a vychutnávam si posledné teplé lúče. Nieje už horúco, mám dlhé nohavice a oblečenú mikinu. Nastavujem tvár slnku, vpíjam ho do seba, akoby som si chcela spraviť zásoby. Je jeseň.

Každý

Fuu.

Aj ked mi je uz aspon tyzden dost zle v kazdom ohlade, robim vsetko pre to, aby som sa toho zbavila. Zle chapte tak, ze mi je zle od zaludka a nepomaha absolutne nic.  Cize toho kto veri na ducharciny, a ku ktorym sa ja s nadsenim radim, napadne verzia vysvetlenia, ktore neprameni

Dostalo ranu a nevie sa spamätať. Roztrieštilo sa na márne kúsky a ty sa snažíš ich pozbierať. Ale minimálne jeden už nikdy nenájdeš. Z toho miestečka, z toho chýbajúceho miestečka vo svojom srdci uniká niečo

Možno je to počasím vonku. Tým hnusným novembrovým, kedy by si clovek asi najradsej vystrojil vlastny pohreb. Možno je to tým, že nie všetko je podľa mojich predstáv. Že keby so mohla, tak ani nepridem domov, lebo nema zmysel aby som tu chodila.

Mám rada Freuda. Tí čo ste na môj blog párkrát zablúdili to viete. Tí, ktorí ma poznajú

Nič ma nečaká, nič. Nikto nerozumie,

nikto nevie, nikto tu pre mňa nieje.

Veľké reči som mala len

teraz neostava nič, len si splniť sen.

 

Splniť veľké reči o sebe

splniť všetko čo ma trápi a čoho sa bojí

Summer 2010 is almost over. As summer soon turns to autumn, my mind is swirling with thoughts of this summer; memories which I want to share with my readers.

Milujem ľudí, čo si myslia, ze keď majú na čele veľkými tlačenými písmenami napísané: "TRÁPIM SA", všetci ich budú ľutovať. Akoby nikto nemal trápenie, akoby si nikto nikdy v živote neniesol svoj krí

Najprv tajne sledujú, preberajú, špehujú...Radi sa pozrú niekoľkokrát za sebou, radi vyhodia na oči. Tak to chodí.

A keď ich odhalíte, tak vám šplechnú do tváre, že o vás nemajú najmen&scaron