Mám strašidlo pod posteľou a v skrini kostlivca.

Skúšala som už všetko, aby som sa ich zbavila.  
 
  
Vyjednávala som, vyhrážala som sa aj som prosila.  
  
Upratovala som. Bežnými čistiacimi prostriedkami i tými čo sľubujú, že všetko bude nielen čisté, ale aj hygienicky čisté.  
 
Zavolala som priadky, aby na Luciu vymietli všetky kúty i kňaza, aby posvätil dom. 
  
Nič. Nič nezabralo.  
 
Stále sú tam. Väčšinu času sú neviditeľní, ale zároveň nezničiteľní. Čakajú.   
 
A potom, keď si už myslím, že sú nadobro preč, zaútočia. 
 
Vždy vtedy, keď som najzraniteľnejšia. Kostlivec na mňa padá, keď nahá a bezbranná otvorím skriňu a strašidlo ma straší v neznámej cudzej ríši snov.  

Zas a znova.  

Mám strašidlo pod posteľou a v skrini kostlivca.