Milujem ľudí, čo si myslia, ze keď majú na čele veľkými tlačenými písmenami napísané: "TRÁPIM SA", všetci ich budú ľutovať. Akoby nikto nemal trápenie, akoby si nikto nikdy v živote neniesol svoj kríž na pomyselnú Bogotu. Lebo viem o ľuďoch s roznymi trapeniami.. Prisli o bizkeho, o pracu, o zdravie, o peniaze, o psa, macku, o doveru, a co ja viem o co vsetko este mohli ludia prist.Ale bojuju dalej. Tu medzi nami.

A tu sa zacina pisanie na čelo.. Niekto si tam napise mozno aj umyselne "TRAPIM SA", polutujte ma, kde ste ktooo. Som bez prace, som bez muza, som bez penazi, som bez dovery. Túžia po teplej náruči a po slovách: "Chudáčik!"

A potom su tu taki ako ja :D Taki, ktori si priznaju, ze ano, zivot sa mi riadne skurvil, a je jedno ci sa to stalo, lebo sa to stat proste malo, je jedno ci si za to clovek moze sam.. Alebo ci sa to stalo zasluznou cinnostou inych osob, za ktoru si zasluzia Rad zasluzilych "skurvilcov".  Proste zdvihnú svoju hlavu z toho blata, do ktoreho sa namocili a pojdu dalej a je jedno ci majú rozbity nos, polamane rebra, vyskocenu platnicku, alebo ostali s jednou ladvinou.To su taki, co v noci pouzivaju vankus ako vreckovku na utretie vsetkych nechcennych ludkych tekutin (slzy, sople...).

A na druhy den sa sice vyhrabu z postele s roztečenou maskarou a s očami sťa indián, ale aj ked vyzeraju katastrofalne, usmejú sa na svoj zubozeny ksicht v zrkadle a na celo si napisu: "ZVLADAM TO!" Proste idú dalej a všetkým tým 100+2 osobám čo im ublížili ukážu len holý zadok :D