Dívam sa z okna. Obloha je tmavá, len hviezdy svietia. Ale ja ich nevidím. Pozerám von a nevidím zapálené nočné lampy, ani prázdne chodníky, zaparkované autá...Dívam sa niekam...do duše?

Slza steká po líci, za ňou druhá, tretia... Nevládzem ich utrieť a tak len sedím, dívam sa z toho okna a plačem. 

Som už unavená. Z toho všetkého som unavená a chcela by som spať. Zaspať naveky a prebudiť sa až vo chvíli, keď nebudem musieť plakať. 

Hviezdy žiaria ako ešte nikdy predtým, volajú a lákajú : " poď ". Ich jas sa odráža v slzách, ponúka toľko pokoja... 

 Dívam sa z okna a vidím už len hviezdy, svetlo sa odráža v mútnych očiach...

...takto sa umiera.