Kazdy to pozna. Ked preleti iskra, zrazu je cloveku hned veselejsie. Niekedy preleti len jedna, druha uz nestihne, niekedy to iskri riadne dlhy cas. Ci je jedna, alebo su ich tisice, je to vec, ktoru mame naozaj radi. Iskri su vec, na ktore ked si spomenieme, tak je nam tak nejak teplejsie pri srdci.

Preco to pisem? Uz vam to zrejme aj tak doslo, ale predsa to poviem. Ano, dnes som trosku iskrila ja. Ale naozaj len malinko, len jedna malinka iskricka. No, mozno ked sa zamyslim, tak hadam dve...Nic podstatne, ani svetoborne a predsa ma to nuti nezabudnut a niekam to napisat.

Bolo to dnes, na plavarni. Bazen bol plny plavania chtivych ludi a tak bolo tazke najst si svoje miestecko pri kraji na oddych. Nasla som si skulinku , chytila sa brehu a snazila sa trosku vydychat. Nohami som len tak letmo kopala pod sebou. Nejak mi tie nohy zobrala vlnka ci co a stehno sa zrazu otrelo o druhe...akurat, ze to druhe stehno uz nepatrilo mne, ale jemu. Otocil sa, prenadherne usmial a na moje prepac roztiahol pery este viac. Bolo to take....no bolo to mile a vlastne velmi prijemne. Netvaril sa, ze by mu to vadilo. 

Plavam si dalej, uz som aj zabudla na stehennu romancu, ked sa rozhodnem opat si oddychnut. Drzim sa stupienku, nohy sa opat volne trepocu vo vode. Nemala by som mat dejavou? Ani nie, tentoraz to spacha clenok. Akosi sa opat zamota do cudzej nohy...Ked zistujem komu patri, potesim sa. Opat sa tak krasne usmieva, snazim sa mu vysvetlit, ze to NAOZAj nerobim naschval a ze za to vlastne ani nemozem. Prehodime par slov, usmevov, par iskier, ktore nemoze uhasit ani cely velky bazen spolu s malym, vlastne ani cele more,ocean, vsetka voda sveta...

A v tom sa na scene objavi moj priatel. Vedel kedy chodim plavat a prisiel ma prekvapit a robit mi spolocnost, kedze ho tam stale aj tak volam...Krasny neznami, ktoreho meno som sa nestihla dozvediet medzitym uz zasa plava tam a naspat. Plavam tiez a zistujem, ze sa snazim ho opat dostihnut niekde pri kraji, zaiskrit este aspon raz. Len jedinkrat, ved je to take prijemne. Uz ho mam na dosah, deli ma par metrov, este chvilu a budem opat pri nom. Aspon sa spytam ako sa vola, alebo hocico ine, len nech som o nieco mudrejsia, aj ked neviem naco mi to bude.Ale predomnou sa vynara nejaky iny chlap a miery si to rovno k nemu, nemam sancu ho predstihnut, plava ako torpedo. Krucinal! Uz je pri nom , pri mojom krasnom usmievavom neznamom a blbo cumi okolo. Ako strasne mi v tej chvili ide na nervy! Pre mna uz v tom kusku raja neostalo miesto, musim sa supnut medzi pubertakov a pani s okuliarmi. Snazim sa HO teda aspon zazriet, usmiat sa...ked si v tom vsimnem, ze vylieza z bazena a ide prec. Vidim uz len jeho siroky chrbat ako sa vzdaluje. V tej chvili zacitim v sebe strasnu prazdnotu a je mi smutno. Nie nejak osudovo, len na povrchu. Povrchu, ktory popalilo tych par iskier...Za sekundu mi hlavou preleti kopec scenarov. Co by bolo keby? Co by sa stalo, keby tam moj priatel neprisiel, keby sme sa stihli zoznamit? Co ak by prave on bol ta tolko ospevovana osudova laska mojho zivota? Laska na ktoru vlastne ani neverim...Laska o ktorej sa pisu basne a skladaju piesne, laska o ktorej vsetci vieme tak vela a predsa ju len zlomok z nas naozaj prezil...Co ak? Alebo by to mohol byt aj ulet, krasnych par dni, chvil...ulet na ktory by sme casom obaja zabudli. Mohlo by to byt tolko veci. Mohlo by to byt pekne priatelstvo, alebo len povrchna znamost, mohli by sme byt spriaznene duse alebo ludia, ktori sa neznesu...Tak vela moznosti by to mohlo byt....

Ale je to len par iskier. Zopar malickych a nepodstatnych iskier, ktore preleteli a uz davno zhasli. Vlastne si uz ani nepamatam ako vyzeral. Len ten jeho usmev, oci, chrbat ked odchadzal...Iskricky, na ktore akosi nechcem zabudnut a preto o nich pisem. Chcem ich mat v pamati a spolu s nimi aj jeho usmev , spolu s otazkou : Co ak?