Kráčam a vychutnávam si posledné teplé lúče. Nieje už horúco, mám dlhé nohavice a oblečenú mikinu. Nastavujem tvár slnku, vpíjam ho do seba, akoby som si chcela spraviť zásoby. Je jeseň.

Každý začiatok jesene je rovnaký. A mňa to stále nanovo prekvapí. Tá melanchólia, nostalgia, ten smútok, čo driemal niekde hlboko počas celého leta. Ženie ma von, neobsedím na mieste. Chodím a nasávam atmosféru. Chodím a opantávajú ma myšlienky a pocity. Opantávajú spomienky a túžby, nesplnené priania... 

Teplé lúče hladia tvár, chladný vetrík sa hrá s vlasmi a ja? Ja neviem, či je jeseň naozaj tak smutná alebo len priezračná.