Fuu.

Aj ked mi je uz aspon tyzden dost zle v kazdom ohlade, robim vsetko pre to, aby som sa toho zbavila. Zle chapte tak, ze mi je zle od zaludka a nepomaha absolutne nic.  Cize toho kto veri na ducharciny, a ku ktorym sa ja s nadsenim radim, napadne verzia vysvetlenia, ktore neprameniz dostupnych medicinskych zdrojov, ale zo zdrojov cisto ludovych, povercivych, vacsinou dedinskych ludi.

UHRANUTIE, URIEKNUTIE, ZOČ, Keď spadne z očí...

Všeliako sa tomu nadáva. Ale výsledok je zakaždým rovnaký. Fyzická bolesť. Brucho, hlava, pichanie pri srdci, malátnosť, slabosť. Atď atď. By som chcela vedieť kto uhranul mňa :D Možno aj tá malá degeška, čo mi chcela ukradnúť v robote nanuk :D

Ale to je jedno. Neviem si spraviť uhlíkovú vodu.. Ale šéfka, ktorú zbožňujem, je presne človek na všestranné využitie. Okrem typických chlapských vecí má prehľad asi o všetkom.  Takže zajtra je to na nej..

Keď o tom tak premýšľam, proti uprenému pohľadu s mojimi zelenými očkami asi veľa nenarobím, lebo nie je to prvýkrát, čo sa mi niečo také stalo. Ale to budem riešiť zajtra. 

Dneska som použila odpútavanie od bolesti varením. A uvedomila som si hroznú vec.

Že keď som dala na olej cibuľku aby som ju opražila a miešala, usmievala som sa. A vtedy som si to uvedomila. Že sa nejako prikláňam sposobom zivota k typickemu obrazu šestdesiatych rokov. Len mi chyba kratky kuceravy uces a vtedajsie ohaknutie :) Chapete, zena o siestej vecer ako kazdy den ide ku sporaku a vari veceru. Pre muzicka a deti. Ja to nerobim kazdy vecer, ale ta zena ano.  Ja to nerobim pre muzicka a deti ale pre brata a sestru, lebo teple jedlo mama navarila naposledy asi minuly rok. A serie ma uz kazdodenna konzumacia rožkov s paštétou. Po druhé je to nezdravé.Takze aj ked nie vzdy, ale aspon niekedy, ked uz vidim ze kricat na mamu nech navari nema zmysel, beriem do ruky varesku ja a nieco, co v mojej zacinajucej kucharskej kariere zvladam, navarim. Sestra sa zo mna rehoce ze mam kulinarske obdobie, a aj ked sa velmi snazim nieco dobre a chutne stvorit, vacsinou sa toho ani nedotkne. Ani brat. Jedine mama to zje, lebo jej je uplne jedno co do seba nahadze. Je jej jedno ze jej deti žerú rožky s paštekou na ranajky, na obed, na veceru. Vsetko je jej jedno. Tomu sa hovori prikladna starostlivost o potomkov. 

Preto viem, ze nikdy nechcem byt ako ona. Ani nikdy nebudem.

A zaklad - moje deti budu nebudu žrať rožky s paštekou ako ja. A nebudu po nociach revať nad tym ze ich mama je troska..