Zatúlaná slza jej stakala po krku,

Tak rád jej ho bozkával..

rád jej obopol ruky kolo trupu

no s jej citmi sa len zahrával...

Až jedného dňa to pochopila,

že on o nej v noci nesní,

jeho tvár z mysle nespustila,

teraz v nej samota besní...

To len malá skúška, či vôbec viem, čo je to rým, pretože už dosť dávno som tu nepísala poéziu, a akosi som stratila inšpiráciu:( Preto som si požičala z knižnice Smreka, aj s jeho nádrehrnou zbierkou Básnik a žena. 

Snáď ma inšpiruje k novým veršom :)

 Musím sa zas do bsničenia pustiť, pretože poézia je hra so slovami. Niečo na spôsov scrable, len tam sa skladá slovo a tu sa sklad veta, ktorá musí na človeka urbiť nejaký dojem, pohladiť mu dušu, nútiť ho zamyslieť sa..

 To znamená pre mňa poézia a túžim po tom, raz napísať niečo, čo d  ľuďom nádej. Aj keď ndej skôr dávajú skutky ľud ako slová.. Ale aspoň aká taká snaha, urobiť svet krajší...

Dúfam, že Basnilek ma chápe.. :) Vďaka Ti za podpru Basnilku ;)