Už dlho mám potrebu napísať ďalší blog. Len neviem o čom... Vlastne neviem o čom skôr.

Možno o mojich mrchavých orchideách, ktoré vytrvalo popierajú všetky karmické zákony: s čím väčšou láskou sa o ne starám, tým chorľavejšie vyzerajú, a keď o ne ani nezakopnem, zrazu začnú kvitnúť akoby im šlo o život.

Alebo sa vrátiť k tomu ako sa slúchatká môjho života stále väčšmi zamotávajú a o tom, ako im v tom nechtiac pomáham. Alebo ako môj pán Boh oddychuje pri pozeraní môjho sitcomu.

Alebo zase spomeniem Líšku a Malého Princa a ako je to najkrajšia časť príbehu. A dodám, že ak by ich romanca trvala dlhšie, strašne by si ublížili. Malý Princ by Líške určite nedal dosť slobody a ona by zas nechtiac skántrila niečo na čom by mu záležalo, veď je to šelma.

Alebo napíšem o tom, ako som zase raz niekomu zlomila srdce a ako veľmi ma to mrzí. A o tom, ako chcem, aby si tento blog našiel a vedel ako mi na Tebe záležalo. A potom to zas nechcem. Veď najlepšie na svete by bolo, ak by si na mňa už nemyslel. Napriek tomu,  že chemické reakcie v našich mozgoch tvrdia niečo iné, neboli by sme spolu šťastný. Prinajmenšom nie na dlho. Ale to už predsa vieš.

Navyše ja by som mohla skúsiť to isté. Skopírovať pár viet, ktoré si mi poslal priamo zo svojej duše a čakať čo ešte by google objavil, že si k nim pridal. Ale nemôžem.Vrátila som Ti kľúč od Tvojho sveta, čo si mi vtedy požičal. Už tam viac nesmiem vstúpiť.

Tak je to najlepšie.