Niektorí to poznajú. Nemôžem napísať všetci, lebo by sa niekto mohol uraziť. Mám na mysli ten pocit, keď so sebou chcete niečo spraviť. Zvyčajne to býva istý čas po udalosti, ktorá vami mierne otriasla ( no možno aj viac otriasla, však :) ). To už ste sa viac menej so všetkým zmierili a teraz potrebujete nájsť si nejaký mini cieľ, na ktorý môžte myslieť a ktorý keď si predstavíte splnený, napĺňa vás uspokojením.

Po rozchodoch to býva zvyčajne túžba spraviť zo seba krásavicu so sexy telom. Nasledujú návštevy posilovní alebo iných cvičení. Časom to odznie a človek si povie : pff, veď mi to za to nestojí. 

Poznám jedného chalana, ktorého nechala priateľka kvôli inému. Nedávno sa mi priznal, že by chcel byť svalnatý a tak ju stretnúť aj s jej terajším priateľom. Len tak, pre ten pocit. Božský pocit :). Väčšina to považuje za trápne a úbohé. Moriť sa v telocviční len kvôli niekomu čo za to nestojí a kvôli nejakej hlúpej predstave o stretnutí? Zavrhnutia hodné....Podľa mňa nie. Veď tým nerobí nikomu nič zlé, sebe už vôbec nie. Tak čo je na tom? Myslím, že keď tá jeho vysnívaná chvíľa nastane, naozaj sa bude super cítiť. Lebo mu na to proste záleží. Nieje to jeho zmysel života, neovplyvňuje to jeho konanie, životné smerovanie ani nič podobné. Ale je to drobná maličkosť, ktorá ho v niečom zdraviu prospešnom ženie vpred a na malý okamih ( ak nastane) mu spraví velikánsku radosť. 

Ja mám tiež taký mini cielik. A dosiahnem ho, lebo chcem. Vlastne som vďaka nemu dnes odolala feferónovému pokušeniu, o ktorom som písala včera. Aj keď mi tiekli sliny ako boxerovy. Som si radšej predstavila tiež nejakú situáciu :D.

Inak ten kamoš, čo som ho spomínala, mi to povedal pred dvoma rokmi. Do tej posilovne chodí stále. Je z neho veľký svalnáč. A bývalú stále nestretol, už po tom ani netúži :)