Veľmi často, keď mi je nanič, usilujem sa sama seba povzbudiť, dodať si vitamínky odvahy a viery aby som mohla prežiť ďalší deň. Vtedy si hovorím, a predstavujem si, koľkí sú na tom horšie ako ja. Síce nemám otecka, čo sa vyváža v najnovšom BMW, ale mám dve zdravé ruky a keď budem veľká, možno sa v ňom budem vyvážať ja :D

No niektorí asi ťažko. Mám na mysli ľudí, čo svoj život už dopredu odsúdili na zánik. Či už vedome, alebo nie. Prestali ŽIŤ! Stali sa z nich len chodiace mŕtvoly. Ich nezaujíma to, či vonku prší, či svieti slnko, či je teplo alebo zima. Nezaujíma ich nič. 

Na prvú priečku v mojom rebríčku živých mŕtvol radím alkoholikov.  Pretože sa im denno denne dívam do ich vodnastých očí, ktoré sa rozžiaria šťastím už len pri pohľade na alkohol. Ktorý im dávam do rúk. A oni zaňho platia. Dávam im do rúk zbraň, ktorá ich pomaly ničí. Koľkokrát vidím roztrasené ruky a prosby o pálenku. Sami sa tak rozhodli. Vybrali si život s ohnivou vodou. Kto vie, kde je hranica, má vyhrané, kto nie, tomu niet pomoci. Len jedno viem, a to, že ja takto skončiť  nechcem. Nechcem klamať predavačke v obchode, že to kupujem pre suseda, nechcem aby niekto videl moje roztrasene ruky... Ako klamú mne..

Za ďalšie živé mŕtvoly považujem ľudí z psychickými poruchami. Resp. ľudí, ktorí už nevládali odolávať tlaku a tempu života a vzdali to.  Začne to depresiami, ľahšími.. Postupne prechádzajú do ťažších a ťažších stavov, až to dospeje do stavu, keď človek prestava logicky uvažovať a do súvisu si dava aj nepochopiteľné, nelogické veci. Začne si vymýšľať bludy, ktorým verí a ostatným sa chce plakať keď to počujú. Nedbá o seba.  Dotyčnému je jedno, či má na tričku jeden fľak, alebo štyri. Aj tak si ho oblečie. A ide medzi ľudí. No najhoršie sú aj tak tie bludy. Počúvať ich a predstavovať si človeka, ktorý stojí pred Vami ešte keď bol zdravý, keď mu ešte vadilo, že ma mastné vlasy, keď sa ešte smial a keď vedel o čom hovorí. Ktorý sa o seba staral. 

Príkladom je veľa osôb, možno o nich ani nevieme. Mňa napadla jedna pani, lebo som ju stretla cestou domov. Nepoznám jej príbeh, ale poznám ju odmalička. Tiež jej "preplo". Kade chodí, zbiera po zemi odpadky a špaky a hádže ich do smetného koša. Upratuje naše prostredie. Každý na ulici ju má za blázna. Veď sa niet čo čudovať. Možno je to bývala aktivistka Greepeace.. :) A možno sa len snaží o nemožné, aby na našom sídlisku bolo čisto a aby si ľudia viac vážili prírodu. Zabudla som ale podotknúť, že keď som ju videla, bolo asi 25° a ona mala na sebe bundu, tepláky a papuče a rechádzala sa po chodníku, zohla sa a zobrala špak. Možno si myslí o nás svoje. Možno sme podľa nej bláznami my- obyčajní ľudia...