Neviem čím to je, ale dnes sa cítim až extrémne nespokojná, akoby som nemala veci vo svojich rukách. Veď vlastne ani nemám :D A to neznášam. Možno je to aj tými revízormi v buse, čo ma jak naschvál čapli, alebo 40 ročnou susedou, ktorú jej mama vyhodila z bytu a moja mama sa hraje na armádu spásy. To by bolo celkom fajn, keby tá suseda nebola alkoholička čo fičí na vodke, a neokupovala by našu obývačku. :( A už je u nás druhý deň. Ešteže som nemusela byť celý deň doma... Pohľad na prepitú tvár našej "podnájomníčky" ma ozaj nezaujíma.

Chytajú ma mdloby, keď si pomyslím, že ma čaká týždeň doma. Skúšky mám, to hej ale čo z toho, keď mám týždeň voľna :(  Smamou sama v byte, nedajbože ešte aj s hentou, keď nevypadne. No hurá.

 A ešte ma serie pocit, že v poslednom čase som spravila dosť chybných rozhodnutí... Teda, či boli chybné, alebo nie. Ale tak to mi ukáže až čas... 

Ved ja mam zivot pestrý.. :) Sa na mne Pánbožko vyšantil, ale aspoň nie je nuda:D

...A síce svoj problém viem dostatočne dobre pomenovať :D Aj menom aj priezviskom. A štve ma že ma to že som nespokojná, lebo najradšej by som ostala totálne v pohode, s úsmevom na ksichte ako julia roberts, ale nejde to.  Lebo niečo vo mne ma ide zadusiť od zlosti čo sa vo mne hromadí. A nejde to vyliečiť...

Lebo som nespokojná, a máli sa mi to, čo mám...