Zazvonil budík.

Dievča menom Vystresovaná sa pomaly zviechala z postele.

Bola nedeľa.

Ale až pri bližšom pohľade na mobilný telefón, ktorý dievča používalo ako budík, zistilo, že je riadny pracovný deň, že opäť je v kolotoči "nestíhačiek" a že má polhodiny na to, aby vypadla z domu. To znamenalo - pondelok!

Rýchly vstyk a  pobehovanie po byte. Plus stíhanie minimálne piatich ranných úkonov naraz.

Hop- šup sem, hop-šup tam.

Keby bola Vystresovaná trošku rýchlejšia, zrejme by sa stala neviditeľnou.

A je to tu. Vystresovaná konečne opúšťa byt, zamyká dvere, no zisťuje, že nejde výťah. To ju prinúti vydať zo seba trochu viac energie ako mala v pláne, a uteká dolu schodmi.

Ešte pár schodov, a...

Potkne sa a skoro preletí sklenenu výplňou. "Super, tak to mi vyšlo." A s vytknutým členkom "škyntá"  k zastávke. Milovaný dopravný podnik, milované autobusy, milované pondelky," frfle si popod nos. 

 Ešteže ide autobus. Vystresovaná sa nejako vtisne dnu, no líca má samozrejme prilepené na zarosenom okne. V členku akoby niekto skúšal vŕtačku, no ale čo má robiť? Nejak to už len rozchodí. Čaká ju deň preplnený určite kopou "šťastných" udalostí.

A pravdaže... Šofér autobusu spustil paľbu štipľavých nadávok, ktoré radšej netreba zverejňovať. Prudko zabrzdil a všetkých ľudí vrátane Vystresovanej hodilo dopredu. Jasné, KS čiže "košický sedlák", alebo "král silnic" vodičský preukaz asi vyhral v pití v krčme. Kreténovi došiel benzín práve na semafore a vyzeral na to, že si to ani nevšimol, lebo na palubovku asi nedovidel.

 Naozaj - najlepší začiatok dňa, aký si len Vystresovaná mohla želať. :-)

Trošku vtipné rozprávanie, ktoré sami niekedy musíme prežívať.. Všetci.. :D