Predsudky a odsudzovať nie sú pekné slová. Nemáme ich radi. Tvárime sa, že mi predsa žiadne nemáme a nerobíme to. Napriek tomu, ak sa bavíme o teroristoch, naše predsudky k slovám predsudok a odsudzovať idú bokom. Sú to predsa teroristi. Nič iné si nezaslúžia, iba odsúdenie.

Hoci väčšina z nás si teroristu predstavuje ako bradatého moslima vykrikujúceho „aláh agbar“, môj obzor v tomto smere sa začiatkom roka veeeľmi rozšíril o obrázok každodenného teroristu.

Taký teroristi sú všade okolo nás. Niektorí na to vôbec nevyzerajú. Vlastne na to všetci vôbec nevyzerajú, nepovedali by ste to na nich. Rozhodne to nemusia byť moslimovia, niektorí sa dokonca tvária, že sú kresťania, alebo, že sú diplomati, alebo, že sú oboje. Sú to obyčajný ľudia, až kým nespáchajú Ten teroristický čin. Taký malý, nenápadný, každodenný. Napríklad Vám zlomia srdce.

Áno, srdcia sa lámu každý deň. To sa proste stáva. Ľudia sa rozchádzajú, ubližujú si... áno, každý z nás niekomu ublížil. Niekedy o tom ani nevieme. Ale teroristi o tom vedia. Teroristi si to naplánujú. Teroristi vedia, že by ublížiť nemuseli, alebo, že by nemuseli ublížiť tak veľmi, ale predsa to urobia. Chladnokrvne, vypočítavo, vedome s cieľom zasiať beznádej. Možno veria v lepšie dobro, ktoré tým činom prinesú... v lepšie dobro pre seba.

Ten môj Každodenný Terorista bol môj priateľ. Moja láska na celý život. Môj najlepší kamarát. Môj celý svet.

A to čo urobil sa inak než terorizmus popísať nedá. Vedel čo robí. Vedel akú hrôzu to spôsobí a vedel, že to nemusí spraviť.

Veľmi pekný štvorročný vzťah zakončil veľmi nepekne. Nechal ma cez telefón. Podvádzal ma. Opustil ma kvôli žene s ktorou to nemá budúcnosť. Ponížil ma. Znehodnotil všetky krásne spomienky čo som naňho mala. Odišiel bez vysvetlenia, bez ospravedlnenia a bez hanby.

Takže mi po ňom neostali žiadne dôvody na úsmev , ale ostali mi ako sa hovorí „oči pre plač“, ostali mi v srdci ruiny, sutiny, zrúcaniny a kopec mŕtvol. Odrazu mám zo srdca Ground Zero. Neviem ako a či vôbec to tam niekedy upracem...  A vôbec netuším čo s tým srdcom potom urobím. Či ho opäť postavím a začnem používať, alebo z neho urobím pietne miesto, pamätník lásky a zrady. Viem iba, že teraz je tam priveľký neporiadok na to, aby som o tom vôbec uvažovala.