Niekedy len tak premýšľam o blbostiach. Teda, ja skoro vždy, keď nemám čo robiť. Zamýšľam sa skôr nad filozofickými blbosťami. A možno to vôbec nie sú blbosti.

Určite každý sa už zamyslel nad tým, aké by to bolo keby vedel čítať ľuďom myšlienky. Alebo aké by to bolo, keby sme si vedeli čítať myšlienky všetci.

Ako by potom vyzeral svet... Určite keby sa to stalo z momentu na moment, svet by bol hore nohami a určie by sa každý s každým hádal. 

Keby sme to zrazu vedeli všetci, prestali by existova tajomstvá. Každý by vedel, ktorá má silikóny, že ktorý vlastne nie je on, ale kvôli zmene pohlavia je to už ona, kto koho zavraždil a miliony iných zaujímavých vecí. 

Detektory lží by mohli vyšetrovatelia odniesť do zberu.. Keďže každý by mal detektor v hlave.

Každý by zrazu vedel, to, čo vedieť nechcel.  Že ju podviedol muž, s nejakou mladšou, čo má v čele napichaný botox, ktorý ju zbavil akejkoľvek mimiky. Že otec má doma 15 ročného syna, ktorý so sebou asi nenosil kondómy. Že ten krásny mladý chlap pred nami, s ktorým by sme už dávno flirtovali, práve po 15 tich rokoch vyšiel z basy za vraždu. 

To by vlastne ani nebolo veľlmi dobré.

 Ibaže...

Ibaže by takúto schopnosť mal len jeden vyvolený. A tým by boli všetky jeho tajomstvá a svedomie kryté. Ostatní by jeho tajomstvá neodhalili, lebo by nemali ako. Keby sa previnil nejakým zločinom, tak tým detektorom lži. Ale inak nie. Užíval by si to. Ten vyvolený. Užíval by si veľkými dúškami, že preniká do intimity obyčajných ale aj neobyčajných ľudí. Možno by sa stal špehom, ktorý by zarábal na tom, ako bonzuje bulvárnym plátkom o známych osobnostiach. A oni by sa len divili, ze niekto vie to, o čom si len pomysleli. 

 Možno na jeden deň by som brala byť takou vyvolenou.:) Vedieť, čo si ľudia okolo mňa, na ktorých mi záleží, myslia. Ale dlhšie určite nie, lebo počuť do konca  života hlasy myšlienok, to by bola asi poriadna cvokarina..:)