srp 19
2010

O narcizme

Posted by MaryLynn in Untagged 

avatar

Nemám len jednu najlepšiu priateľku. Mám ich viac. A mala som ich ešte viac, ale čas, chyby a vzdialenosti si vzali svoju daň.

<p class="MsoNormal">Mám priateľku, ktorú považujem za svojho strážneho anjela, lebo hoci sme chodili dlhé okolo seba, naozaj sme sa našli až keď som ju naozaj potrebovala. Potrebujem ju doteraz. Už nie ako anjela, ale ako kamarátku.

 

A mám partiu. Sme štyri. Bývalo nás päť, ale rovná 19% DPH musela byť zaplatená. Áno, ťemer 20%. Presne jedna pätina.

Včera sme mali malú neplánovanú dámsku jazdu. Popíjali sme šampanské, pozerali komédiu a Heľen tam nebola. Ležala doma s chrípkou. Chúďatko moje.

A ako sme tam sedeli tri na gauči, rehotali sa na filme, niečo som si uvedomila. Že mi Heľen chýba. Že sa všetky veľa smejeme, že film je vtipný, ale moje prítomné kamarátky sa smiali aj na scénach, ktoré mne vtipné neprišli, zdali sa mi otrepané, predvídateľné, lacné. A naopak, ja som sa smiala na dvojzmysloch, slovných hračkách a narážkach, ktoré ony nepostrehli. A preto mi chýbala Heľen. Lebo ona by sa smiala so mnou. Viem to. Poznám ju. Ona je ako ja.

A uvedomila som si ďalšiu vec. Že si rozumieme s ľuďmi s ktorými máme niečo spoločné, lebo v nich vidíme seba. Že Heľen má rada rovnaký druh humoru ako ja, máme zopár spoločných obľúbených kníh, že máme veľmi podobný vkus v chlapoch.

Že posledný chalan do ktorého som bola zaľúbená mi povedal stranu z DaVinciho kódu, kde bol môj obľúbený úsek o tom, čo vlastne symbolizuje Eifellovka, že síce zhodil Kurta Cobaina, ale dosť toho o ňom vedel.

Že kamarátka, ktorú som stratila naposledy, lebo padla ako daň za chyby na oboch stranách ma už nemá rada, lebo som od nej odrazu príliš odlišná.

Že s Heľen sa mi deje opačná vec. Obe sme sa v poslednom čase veľmi zmenili. A sme si čím ďalej tým väčšmi podobné. A ja mám hrôzu z toho, že nie som až taká jedinečná ako som bývala... A mám strach z toho, že nie som najlepšia na svete, najúžasnejšia, že chalanovi, ktorý nadával na Kurta Cobaina sa páči ona...

Že napriek tomu, že Heľena  nemá podľa vlastných slov s chalanom ktorý nadával na Kurta Cobaina nič spoločné, aj tak niečo v čom sú rovnaký nájdu.

Že ako som povedala Heľene pri debate o tom, čo všetko máme spoločné my dve (nrážajúc na rovnaký vkus), je toho „...až priveľa“.

Všetci sme Narcisovia. Ľúbime keď si s inými rozumieme, keď sa nám páči to isté, keď sa smejeme na tých istých scénach vo filmoch, počúvame rovnakú hudbu. Ľúbime, keď nám niekto robí spoločnosť v našej jedinečnosti. Je príjemné necítiť sa osamelo, keď sme len sami sebou, alebo sami so sebou.

Vidíme v iných seba.

A úplne najkrajšie to popísal pán Oscar Wilde:

Krásny mládenec menom Narcis každý deň obdivoval svoju krásu vo vodách jazera. Toľko sa nadchýňal sám sebou, až jedného dňa spadol do vody a utopil sa. Na mieste, kde zahynul, vyrástol kvet zvaný narcis.
Po Narcisovej smrti prišli Oreády- bohyne lesa- a zbadali, že sladká voda jazera sa premenila na more slaných sĺz.
"Prečo plačeš?" spýtali sa Oreády."Plačem za Narcisom," odvetilo jazero. "Ach vôbec nás neprekvapuje, že za ním smútiš," pokračovali Oreády."Pretože, aj keď sme ho vždy pozorovali z lesa, ty jediné si malo príležitosť z blízka obdivovať jeho krásu." "Vari bol Narcis pekný?" spýtalo sa jazero. "Kto okrem teba to môže vedieť lepšie?" odvetili prekvapené Oreády."Veď sa každý deň skláňal nad tvojimi vodami.
Jazero na chvílu zmĺklo. Napokon rieklo:
"Źialim sa Narcisom, nikdy som si však neuvedomilo, že bol pekný."

"Oplakávam ho preto, lebo vždy, keď sa skláňal nad mojimi brehmi, videlo som v jeho očiach odraz vlastnej krásy." 





Sdilej clanek na Facebooku






Komentáře (0)add





Komentare od clenu Facebooku


Napište komentář
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
Smiley
Smiley
Smiley
Smiley
Smiley
Smiley
Smiley
Smiley
Smiley
Smiley
Smiley
Smiley

security image
Opište písmena z obrázku


busy