Predstavujem si život ako videohru.

            Máme možnosť konať, dostali sme predsa slobodnú vôľu, ale aj tak niektoré veci vôbec nezávisia od nás. Musíme si prejsť niektorými cestičkami, prekonať isté prekážky a zvládnuť nejaké tie boje.

            Žijeme. Zbierame skúsenosti, poučenia, dostávame facky a padáme na hubu.

            V istom momente sa dostaneme k checkpointu, ktorý nás posunie do ďalšieho levelu, je to zmena, ktorá sa nedá vrátiť späť. Skončíme školu, uzavrieme manželstvo, spravíme nenapraviteľnú chybu.

            Skúsenosti, ktoré zbierame sa nám môžu zdať zbytočné, môžeme mať pocit, že sú nám len nepríjemnou záťažou, ale nikdy nevieme čo z toho budeme potrebovať v tom ďalšom leveli. Ak by som nemala zlomené srdce už toľkokrát, posledný rozchod by ma zložil. Takto ma všetky tie predchádzajúce menej boľavé pripravili na zvládnutie tejto katastrofy.

Keby sme si s najlepšou kamarátkou už neboli absolvovali zaľúbenosť do toho istého chalana toľkokrát, koľkokrát sme to absolvovali, toho aktuálneho by sme nezvládli. Predtým som sa poučila. Tentoraz som sa už nehrala na hrdinku, že ma situácia nebolí ako naposledy. Bola som k nej úprimná... a zdá sa, že situácia sa vyriešila sama. Dostala som cennú lekciu. Že moja najlepšia kamarátka je dobrý človek. Že by radšej prišla o potenciálny vzťah než o mňa a teda, že by spravila presne to isté čo ja.

            A zdroj problému sa odrazu vyriešil, ani neviem ako. Odľúbila som sa. Vyšla som z toho celého síce ako najväčší debil, ale to je spôsob akým sa mne vracia karma. A Heľen mi dala viac než vie. Už som strácala vieru v dobro ľudí, už som si myslela, že som jediná kto robí dobré skutky a že je to hlúpe. Za dobrotu na žobrotu. Teraz viem, že nie som posledná koho zaujíma šťastie iných a že existujú ešte lepší ľudia než som ja. Checkpoint.

            Niekedy robíme všetko preto, aby sme dosiahli cieľ nejakej cesty, ale keď sa tam konečne dostaneme, zistíme, že to bola slepá ulička. Musíme sa vrátiť, ísť okľukou, alebo dosahovať iný cieľ. Zajtra sa vraciam na jednu takú križovatku. Prvá cesta k cieľu nevyšla. Čaká ma iná odbočka. Ešte neviem či vedie tam kam som sa chcela dostať, alebo úplne inam. Zajtra uvidím. Zajtra sa rozhodne o mojom ďalšom leveli. Dúfam, že som zozbierala dosť všetkého potrebného na jeho zvládnutie.

            Život je ako videohra. Hrajte najlepšie ako môžete, lebo máte iba jediný život.

            Venované mojej Heľen.