Nikdy som nemala rada a ani nikdy rada mať nebudem ľudí, čo ukazujú prstom. Tamten je buzerant, ten starý má v 50tke decko a tamtá je šľapka. To sú typické frázičky starých báb, čo sedia na lavičke pred blokom a ich život im uletel asi príliš rýchlo. Prebrali už tony svojich problémov, radostí a strastí. Až prišli na rad ľudia z ich okolia. Veď aj tak.. O čom by sa rozprávali? O móde? Hudbe? O „chalanoch“ v ich veku – o starých dedkoch? Nie.. J Šak lepšie je pospomínať a poohovárať iných.

Až sa potom čká ľuďom po celom sídlisku J

Ďalšia vec je, že ich čerstvé drby majú len málo do činenia s pravdou.

V tých troch príkladoch hore, je jeden ktorý je asi najvýstižnejší .. „Tamtá je šľapka!“

Prečo? Tak lebo bla bla bla. Prd pravdy. Možno sa oblieka výstrednejšie ako by sa patrilo.. Alebo ju nejaký úbožiak, ktorého poslala s pozvaním na kávu kade ľahšie, ohovoril kde sa dalo.

Ako v tom „vtipe“.. Kurva je ta, čo dá každému. A kurva skurvená je tá, čo dá všetkým, len mne nie.

Na mňa sa suseda mračila už keď som mala 16. Prečo? Lebo niekto spojil v pivnici na stene moje meno s jednou „záslužnou“ činnosťou :D

Nezdraví sa mi doteraz. A ja vždy keď ju vidím, sa jej smejem do ksichtu.

Lebo je to len stará, zatrpknutá, chorá ženská, ktorá by si už mala postaviť na cintoríne stan a nie kaziť človeku v krásny deň náladu J