Mám rada Freuda. Tí čo ste na môj blog párkrát zablúdili to viete. Tí, ktorí ma poznajú to vedia tiež. Tí, ktorí ma poznajú ale nevedia o tomto blogu. Aj to je ukážka toho, ako viem manipulovať. Tí najbližší vedia, že si píšem blog, ale netušia kde a ako ho hľadať.

Aha, áno začala som tým, že mám rada Freuda. Rozpoviem Vám prečo. Začnime tým, v akej situácii som bola, keď som otvorila prvú Freudovu knihu:

Mala som sladkých (nevinných?) 16. Chodila som na gympel. Bola som taká tá malá nenápadná šedá myška, nevýrazná, ostýchavá, inteligentná, ale hanblivá a mala som pár kíl navyše. Bola som zamilovaná do spolužiaka, takého triedneho baviča. Bavič bol zaľúbený do mojej spolusediacej. Moja Spolusediaca sa s ním hrala. Okrem neho ju balili ešte asi dvaja ďalší chalani. Vedela som, že to s Bavičom nemyslí vážne, vedela som, že len rada flirtuje a že Bavič proste nie je dosť svalnatý a fešný, aby sa jej páčil.

A ani neviem ako sa to udialo, sľúbila som svojmu najlepšiemu kamarátovi, volajme ho Sused čokoládu, ak moju Spolusediacu zbalí, aby Bavič ostal mne. A Sused sa na diskotéke skutočne točil okolo nej... A Bavič... A Bavič mal ten nasmutnejší pohľad na svete.

Samozrejme, že sa to neudialo iba kvôli čokoláde, že Susedovi bola moja Spolusediaca sympatická a on jej tiež. Ale aj tak sa všetko prevalilo a ja som v očiach zainteresovaných, ale čo je najhoršie aj v tých vlastných bola za manipulátorskú mrchu.

No a vtedy som v knižnici z regálu prvý krát vytiahla knihu od Sigmunda Freuda. Ak Vám to skrátim a zvulgárnim, za všetkou motiváciou je sex a všetci ľudia sú nechutne sebecké tvory. Žiadna nezištnosť neexistuje. Za každým dobrým skutkom je nejaký zisk, aj keď ide len o pocit ocenenia inými, alebo aspoň sebou samým.

Dávalo mi to zmysel. Bolo to jednoduché... a pravdivé... A odrazu som sa cítila trochu lepšie, nebola som v tom sama. Všetci sme sebeckí, nielen ja.

Mať načítaného Freuda však má aj svoje zápory. Viem, že za všetkým čo urobím mám hľadať výhody pre seba. Zvyknem pomáhať ľuďom. A potom ako správny freudián zvyknem rozmýšľať o tom, čo mi to prinieslo: ich vďaku, zvýšenie vlastnej sebaúcty, potešenie z vlastnej dobroty, pocit, že mi niekto niečo dlhuje.

...ale najviac zo všetkého sa bojím, že to nie je len o tom, že ja si uvedomujem aká som sebecká, kým iní nie...Že je to tak, že som horšia než ostatní,  že nie som vôbec dobrý človek, ale naozaj som len sebecká a manipulatívna mrcha...