úno 24
2010
|
Scéna menom životPosted by ceresnicqa_3 in Untagged |
Jedného dňa sa stane, že človek vyletí z hniezda,
že už nikdy neuvidí svoje obľúbené miesta.
A či už jeto klišé, alebo klam,
duša človeka je veľký hlavolam.
Všetko sa raz skončí, no niečo sa aj začne,
plamienok dobra snáď nikdy nezhasne.
Čo prežijeme všetci, chudobní aj známi,
že v knihe osudu sa dopíšu naše strany.
del.icio.us · digg this · spurl · reddit · furl this
Sdilej clanek na Facebooku
Komentáře
(2)

Tééda, Třešničko, moc pěkná báseň... taková správně reflexivní. Složil jsem několik básní přesně ve stejném duchu a tvoje se mi hrozně líbila :-)
Komentare od clenu Facebooku