čierny jednorožec cvála nocou,
je len pre slepých, čo hmatajú.
v stokách sa váľajúcich hnusných opilcov,
pre tých čo seba zakaždým rozdajú.
Rozdajú slová, kúsočky duše,
úlomky kostí ak sa dá.
nikdy nevystavia žiaden účet,
chcú žiť tak ako im vraveli, že sa má.
Potácajúc sa medzi dogmami,
hľadajú svetlý bod na konci tunela,
medzi vysokými domami,
potkýnajú sa a padajú,
stratení sami sebe a znie v nich:

piesen osamela.