Chýbaš mi.

Sú aj veci, ktoré mi nechýbajú. To, že si mi takmer vždy odrecitoval čo má koľko kalórií, to ako si ma v poslednom čase chytal za brucho a ako si ma ku koncu zhadzoval.

Ale inak mi chýbaš. Chýbajú mi tie vzťahové záležitosti ako zaspávanie a zobúdzanie sa vedľa Teba, to ako si ma objímal a stál pri mne v situáciách, ktoré by som sama nezvládla. Chýba mi sex, chýbajú mi bozky, objatia, držanie sa za ruky a opora, ktorú som v Tebe mala.

Chýbaš mi Ty. To ako potrebuješ byť stredobodom pozornosti, Tvoj spôsob humoru, to ako veľa rozprávaš, aký dôležitý sa cítiš a ako vieš zľahčiť niektoré zložité situácie.

Vieš, pre mňa si umrel. Trúchlim za Tebou.

Iba neviem pochopiť ako po Tvojej smrti stále môže po svete behať ten Zombík oblečený do Tvojho tela. A tvári sa, že nemám nárok cítiť akékoľvek emócie k tomu telu. A pritom mi predtým bolo také blízke, zažila som s ním toľko vášne a toľko nehy... Veľmi som ho milovala a rovnako veľmi ho teraz nenávidím.

Mám chuť ľahnúť si do postele, schúliť sa do embryonálnej polohy a plakať za Tebou. A plakať a plakať. Celý deň, celú noc a potom zas a znova. Celý týždeň, mesiac, roky... Až kým nevyplačem dosť sĺz na to, aby utopili všetku tú strašnú bolesť čo cítim.

Potrebujem Ťa. Potrebujem, aby si stál pri mne, povedal mi, že zvládnem štátnice, že budem v živote šťastná. Niekedy mi niekto povie vtip a ja si pomyslím, že Tebe by sa ten vtip páčil... ale nemám ho komu povedať, lebo si mŕtvy.

Chýba mi to, že si bol môj najlepší kamarát. Chýba mi, že som sa Ti mohla zdôveriť, že si o mne vedel najviac na svete... A bolí ma, že ani napriek tomu všetkému si ma nepoznal.

Keď som Ťa pustila do svojho života, verila som tomu, že v ňom ostaneš navždy. Aj keby sme sa rozišli, že budeš naďalej môj kamarát, veď sme mali taký skvelý vzťah, veď sme boli najlepší priatelia...Chcela by som Ti toho toľko porozprávať. Že chodím do práce, že som na seba namotala už tretieho Taliana a neviem čo s tým. Viem, že ako jediný zo všetkých mojich známych, Ty by si to dokázal otočiť tak, aby som sa na tom bavila.

Nerozumiem ako je možné, že tu už pre mňa nie si. Že tu už vôbec nie si. A o to viac nerozumiem tomu, ako je možné, že stále stretávam niekoho kto vyzerá presne tak ako Ty.

Bol si mojím priateľom. Láskou, milencom, najlepším kamarátom. Smútim za Tebou. Hoci si mŕtvy už najmenej dlhých sedem mesiacov, hoci už najmenej päť mesiacov o Tvojej smrti aj viem. Hneď mi to totiž nedošlo. Asi som si to nechcela uvedomiť. Pamätám si ako som sedela vedľa Teba na posteli a cítila som, že mi chýbaš, hoci si bol fyzicky pri mne. Nerozumela som tomu.

Dobil by si do krvi každého kto by mi ublížil. A teraz niet nikoho kto by umlátil toho Zombíka v Tvojom tele, čo sa ku mne zachoval takým odporným spôsobom. Veď si mi vravel, že jediné čoho sa bojíš je, že by sa niečo mohlo stať mne. Stalo sa. To najhoršie na svete. Kde si teraz? Ako to, že tu nie si, ako to, že ma nechrániš a nehájiš moju česť?! Sľúbil si mi... Toľko si mi toho sľúbil... Načo si to vôbec robil...?!