Každý niekoho má. Každý niekoho hľadá. Každý chce niekomu veriť, deliť sa s ním o radosti aj starosti. Každý chce s niekým byť. Chce mať hlavu v oblakoch.
Začínam si pripadať ako čierna ovca, či spoločenský vyvrheľ. Lebo ja nechcem. Premýšľala som a viem, že to nieje stav, keď sa potrebujem vyblázniť, dať si čas a potom sa zaradiť do davu vzťahuchtivých jedincov. Ja proste nechcem. A poriadne dlho trvalo, než som si to bola schopná pripustiť.
Áno, skúšala som, hľadala som, dokonca som to aj s niekým skúsila. A záver? Najlepšie mi aj tak samej. Mám rada ľudí, považujem ich za korenie života, mám rada spoločnosť. A to všetko si doprajem v hojnej miere. Prečo nie? Keď to milujem.
Ale byť s niekým? To nie, nemôžem. Dosť ma to straší.
Možno som odsúdená byť single. Či ako sa to teraz moderne volá.
Len keby som sa tak vyvrheľsky necítila. Keby nás tak bolo viac :) To by bolo hej.