Sedím na balkóne. Je horúca letná noc, taká teplá, že sa človeku nechce ani spať. Slnko cez deň zohrialo vzduch, cítim ako hreje, keď ho vdychujem. Spolu s ním vdychujem leto.

Ticho. Len sem tam prejde auto, alebo začuť tiché rýchle kroky nejakého páriku, čo sa neskoro vracia domov.Nepohne sa ani lístok . Dívam sa na to všetko a začína vo mne hlodať nepokoj. Už nevdychujem len horúci vzduch, spolu s ním sa do mňa dostáva duch leta. Slnko je prítomné stále a všade, aj keď dávno zašlo. Cítiť ho v rozohriatom asfalte, na ktorý keď stúpite bosou nohou, takmer vás popáli.Vidieť ho v do blond vyťahaných vlasoch dieťaťa, čo si sňalo čiapku na poludnie, ktoré teraz sladko spí. Vyníma sa na mojich opálených ramenách. Ale najintenzívnejšie ho cítím vo svojom srdci, vo svojej duši. Uhniezdilo sa tam, žiari a páli. Preniká cezo mňa, pohlcuje a ja viem, že je to dávne tajomstvo. Tajomstvo, čo sa vznáša všade navôkol, obaľuje celú existenciu. Je v tom teplom vzduchu, čo stojí na mieste, je vo mne, všade. Viem, že ho mám na dosah, ale nedokážem sa k nemu dostať, poodhaliť tú pravdu. Neznepokojuje ma to, potrebujem si to vychutnávať, prijímať to do seba, absorbovať čo najhlbšie do svojich útrob. Som naplnená zvláštnou letargiou.

Spomienky... Boli také letá, keď som to tajomstvo odhalila, mala som ho. Teraz viem, že som si to len myslela. Tak ako si to myslia tí dvaja zaľúbenci, čo kráčajú ulicou, ako si to možno myslí tá mačka čo prebehla popred nich. Ako si to myslí starec, čo sa vykláňa z okna. Ale všetci to cítia, je v každom z nás, v každej molekule prírody. Je tam ukryté a sem tam sa vynára a dáva nám silu.

V tejto chvíli žijem len tomu, žijem letu, jeho duchovi a tajomstvu, čo páli v duši a nedá jej usnúť.  Vznášam sa v tom a viem, že keď to zo seba nedostanem teraz, tak už nikdy. Každá taká chvíľa je ako krásne dejavu, ako časová slučka, bude sa stále opakovať, ale ja si to nevšimnem, lebo nebudem chcieť. Straťí sa v spomienkach, zapadne prachom. A až keď sa niekedy opäť všetko zastaví, ani lístok sa nepohne, vráti sa ku mne a oživí to dávne a stratené.

Je horúca letná noc, taká teplá, že sa človeku ani spať nechce. Ja sedím na balkóne a vychutnávam si...život.