dub 07
2011
|
KlamstváPosted by ceresnicqa_3 in Untagged |
Všetci sa na niečo hráme. A keď nie sa, tak rôzne hry ovládame dokonale. Hra na skrývačku, naháňačku, rôzne hry žien, ktoré manipulujú mužmi s princípom: aby si myslel, že na toprišiel on sám...Kto bude lepšie klamať, ten ostane dlhšie v hre. Kto poľaví, a popustí rúško svojho tajomna, skončí. Zrazu bude len ako nahá Venuša obklopená ľuďmi, ktorí už videli mnoho lepších sôch.
Všetci klameme. A kto povie že nie, je echtovne dobrý klamár. : ) Klamať sa ale nesmie, učili nás naši milovaní rodičia, ale kto nezaklamal, keď sme si ako malé deti stále prilepšili za cestu do obchodu. K nákupu nejaký ten keksík alebo lízatko, schovať, zabudnúť bloček a tváriť sa ako Spasiteľ.:)
Klamali sme odmalička. Klamali sme v škole keď sme všetci odpisovali. Kto nevedel odpisovať, buď mal IQ 140, alebo mal smolu. Dostal to za 5 a zas doma klamal, že je všetko v pohode.
Veľmi dobre vieme aj klamať samých seba. Niekedy, keď sa cítime ako v zlom sne, ospravedlňujeme konanie našich blízkych klamstvom. Ktoré ničí. Nás. Pomaly a precízne. Čakáme, či sa náš sebaklam vyplní. Dúfame v to, a poddávame tomu všetku svoju energiu. No len málokedy sa klamstvo stane pravdou, a tak len plytváme zbytočnými snami, ktoré nemajú šancu stať sa realitou.
del.icio.us · digg this · spurl · reddit · furl this
Sdilej clanek na Facebooku