Kocúr sa opäť vykadil mame do postele. Nerozumiem prečo to robí. Veď stále chodí do piesku, len do tej postele sa vykaká aspoň raz za dva dni. Mama potom na mňa kričí. Vraj ja som ho tu dovliekla, takže som za to hovno na červenom zamate zodpovedná. Je mi z toho do smiechu, stále sa pri tom smejem. Mamu to ešte viac dráždi. Jej krik sa stupňuje spolu s mojím smiechom. Kocúr pri tom už nebýva. On svoju prácu vykonal. Vysral sa jej do postele. Raz som ho pristihla ako jej na posteľ močí. Ale nikomu som nič nepovedala. Premýšľam či niesom jeho komplic.

Pomaly začíname kocúra volať inak ako jeho menom. Pôvodne sa volal Mendy, lebo sme si mysleli, že je to mačka. Ale vykľul sa z neho kocúr. Meno sme mu už nechali. Mendy. Ale čím častejšie chodí na veľkú potrebu do maminej postele, tým častejšie ho voláme inakšie. Svinská mačka alebo hovädo,tak mu vraví oco. Mama zasa sviniar. Ja mu vravím kocourek. Veď sa mi stará o zábavu. Mám ho celkom rada. Mne do postele srať nechodí. 

Čo ho k tomu vedie? Aké sú jeho pohnútky? Načo pri tom myslí? Chce tým azda niečo naznačiť? Svoj postoj k mame? Alebo názor na červený zamat? Tieto otázky ma často trápia.  On mi na ne neodpovie, len sa tak vážne pozerá, keď do tej postele špiní. Ten pohľad je veľmi hlboký, hovorí veľa. Len ja mu nerozumiem. Alebo nechcem rozumieť?