Niekedy si vytvoríme taký svoj malý svet. A niekedy je pre nás dôležitejší ako si naozaj myslíme...Prirastie k srdcu potichu a nenápadne, nájde si tam svoje miestečko.
Niekedy sa zasa stane, že do toho malého sveta vstúpi niekto, koho tam nechceme. Nemusí to byť nikto zlý, podlý, ani mať zlé úmysli. Stáva sa.
Aj mne sa stalo.
A chcela som ten svoj svet zničiť. Zabudnúť naň a odísť preč. Až vtedy mi došlo, ako ho mám rada. Aj keď je malý. Aj keď nieje tak celkom skutočný. Aj keď nieje iba môj.
Keď tak premýšlam...dobre, že nieje iba môj. Nikdy nebol.. Dobre, že sú v ňom aj iní. Lebo kým som trucovala, malý svet žil ďalej, jeho účastníci existovali ďalej a nedali naň zabudnúť.
Aj keď som z neho chcela odísť...
Chýba mi ten môj malý, tak trochu nereálny svet. Potichu a nenápadne mi prirástol k srdcu. Preto sa doňho vraciam.
Zo zlosti sa spravilo už priveľa chýb, nechcem spraviť ďalšiu. :)