|
 seelya: Punk ako hudobný a životný štýl je na scéne už
niekoľko desiatok rokov, takže nie je nič prekvapivé na tom, že sa časom vyvíjal,
preberal prvky iných štýlov, ale ich aj ovplyvňoval. Preto sa často stáva, že
pôvodne čisto punková móda sa postupne začleňuje do väčšinového prúdu -
množstvo punkových doplnkov, oblečenie, ale aj účesy pomaly prenikajú aj do
mainstreamovej módy. Typickým príkladom sú kolekcie topánok inšpirovaných „ťažkými
botami“, či popularita rôznych punkových účesov. V nasledujúcich riadkoch
sa preto zameriame na účesy charakteristické pre túto subkultúru.
 Asi najznámejším účesom, ktorý je spájaný s punkovým
hnutím, je mohawk (po slovensky číro)
- charakteristický, hore vyčesaný „kohút
na hlave“. Vo svojej najčastejšej forme sú obe strany hlavy oholené, pričom
v strede ostáva pás výrazne dlhších vlasov, no takisto populárny je aj variant
s krátkymi vlasmi po bokoch a dlhými v strede. V modernejších
mainstreamových formách sa často môžeme stretnúť s kratučkým čírom, prípadne
s účesom, kedy sú boky vyholené a stredná časť hlavy je ostrihaná na
krátko. Existuje takisto množstvo ďalších variácií na tento účes, ako je
bihawk, trihawk,
frohawk, chelsea hawk a iné. Mohawk sa vyvinul ako reakcia
a zároveň ako odlišovací znak voči hnutiu skinheads, ktorého príslušníci sú
charakteristickí vyholenou hlavou. Názov mohawk tiež odkazuje na indiánske
kmene, od ktorých je tento názov odvodený. Hoci sa prvopočiatky číra spájajú
práve so severoamerickými Indiánmi, v skutočnosti je tento typ úpravy
vlasov omnoho starší. Najstarším známym čírom sa momentálne hrdí „Clonycavan Man“, starý vyše 2 000 rokov (vedci
predpokladajú, že pochádza z 3. až 4. storočia pred n.l.) , ktorého
pozostatky boli objavené v Írsku v roku 2003. Čo sa týka moderných foriem,
mohawk sa stal populárnym hlavne s nástupom druhej vlny punku koncom 70. a na
začiatku 80. rokov (počas prvej vlny britského punku v 70. rokoch sa nosili skôr
krátke, strapaté, neupravené vlasy). Mohawk sa môže nosiť voľne spustený alebo
vyčesaný hore, a navzdory zdaniu, je dosť náročný na údržbu. V pravidelných
intervaloch je potrebné holiť bočnú časť hlavy,
prípadne vlasy po bokoch zastrihávať, pričom je dôležité dodržať líniu
medzi oholenou a neoholenou častou vlasov. Naproti tomu odrastené korienky
nepredstavujú vážnejší problém, hoci sa číro často nosí v kombinácií
s krikľavou farbou. Ak sa číro nosí vyčesané, tak sa vlasy kefujú a tupírujú,
následne sa na ne aplikujú rôzne spreje a laky na vlasy, aby číro držalo
tvar. V punkovej komunite sa často používajú náhradné tužidlá, ako je
trebárs vaječný bielok, pivo, či voda s cukrom
(aj keď tá priťahuje osy a ďalší hmyz, takže je to naozaj len riešenie pre
prípad najväčšej núdze). Najjednoduchší spôsob ako vytvoriť číro je vlasy
nastriekať množstvom laku až sú takmer mokré, vytvarovať ich a vysušiť
fénom. Ideálne je, keď nie sú vlasy čerstvo umyté, pretože sa s nimi zle
pracuje a horšie držia tvar. Vyčesať číro je časovo náročné, hlavne pri dlhších vlasoch, keď sa vyčesáva
zložitejší tvar, ale výsledok je potom naozaj efektný.
 Ďalším veľmi populárnym účesom sú Liberty spikes (inak známe ako bodliny), ktoré sú tvorené dlhými vzpriamenými
hrotmi. Anglický názov vznikol vďaka podobnosti tohto účesu s bodcami
v korune Sochy slobody. Podobné typy účesu sú známe oddávna, už starí Gréci
opisovali keltských bojovníkov s vybielenými vlasmi natuženými do bodcov,
čo dosahovali pomocou vody obsahujúcej vápenec. „Vlasy majú plavé, no nielen od prírody, navyše si ich umelo bielia. Umývajú
si ich sadrovou vodou a sčesávajú z čela nahor. Už preto pripomínajú lesných
diablov, lebo po zvláštnej úprave majú vlasy husté a ťažké ako konské hrivy.“ -
Diodóros Sicílsky. V novodobej histórii s rozcuchanými vlasmi
a bodlinami experimentoval v 20. rokoch americký komik Harold Lloyd, avšak
tento trend sa masovo neujal. Populárnym sa stal až v 70. a 80.
rokoch, kedy si tento účes osvojila rozvíjajúca sa punková subkultúra. Z pôvodne
menších hrotov sa postupne vyvinuli často krikľavo zafarbené bodliny
vysoké aj 20 či 30 cm, aké nosí trebárs spevák The Casualties Jorge Herrera. Bodliny sa nosia hlavne
v dvoch typických formách – ako číro alebo ako koruna. Číro z bodlín sa
s vyholenými bokmi hlavy a pruhom vlasov v strede od mohawku odlišuje
v podstate len tým, že vlasy sa vytvarujú do bodlín namiesto „klasického“
číra. Čo sa týka koruny, práve ona svojím tvarom pripomína spomínanú Sochu
slobody - pri tomto účese sa vlasy neholia, len sa sformujú do niekoľkých
hrotov, ktoré trčia dohora a do strán.
Postup na vytvorenie bodlín je podobný ako pri číre, akurát treba vlasy
rozdeliť na jednotlivé sekcie podľa toho, koľko bodlín chceme vytvarovať
a ako majú byť rozmiestnené. Najslabším článkom býva pri bodlinách špička
hrotu, ktorá sa zvykne rozpadávať, preto sa často ešte musí dotvarovať gélom,
prípadne voskom - hoci sa dnes dajú kúpiť aj špeciálne prípravky práve na
takéto typy účesov, časť subkultúry stále ostáva verná alternatívnym tužidlám.
Ďalším účesom spájaným s punkovou subkultúrou je rattail - účes, ktorý sa vyznačuje
dlhý m „chvostom“ vlasov, ktorý rastie zo zadnej časti hlavy. Zvyšok hlavy je
oholený, prípadne ostrihaný nakrátko. Rattail zvyčajne prirodzene visí, ale možno
ho nosiť aj spletený do vrkoča, prípadne môže byť vo forme jedného čí viacerých
dredov navlnený alebo v inej forme. Takisto je možné nechať rásť niekoľko „chvostov“ namiesto
jedného. Rattail zažil boom v 80. rokoch, a potom (našťastie) vypadol
z módy, hoci sa s ním občas môžeme stretnúť aj dnes.
V 70. rokoch sa punkerky inšpirovali najmä štýlom
Siouxsie Sioux či Patti Smith, neskôr v 80. rokoch sa začali nosiť skôr
mužské účesy, ako je číro a bodliny. Okrem nich sa všeobecnej obľube u žien,
ktoré sa hlásia k punkovej subkultúre, teší Chelsea hawk vo všeobecnosti považovaný za typicky ženský strih. Vychádza
z punkového číra a z klasického Chelsea strihu, aký nosia najmä
príslušníčky hnutia skinheads. Klasickú Chelsea tvoria vzadu a po stranách
nakrátko ostrihané, prípadne oholené vlasy, vpredu s ofinou obvykle
v tvare oblúka, ktorá plynule prechádza do dvoch dlhších prameňov pred
ušami. Tým sa hovorí aj „psie uši“, obvykle sú dlhé až po bradu, niekedy
dokonca po kľúčnu kosť. (Kým mnohé punkerky s obľubou nosievajú aj bodliny
či rôzne variácie číra rovnako ako ich mužské náprotivky, len minimum
príslušníčok hnutia skinheads má úplne vyholenú hlavu.) Naproti tomu, punkový
Chelsea hawk sa nosí s vyholenými stranami, avšak v strede vlasy
zostávajú. Pri niektorých variantoch nie sú vlasy po stranách oholené len
ostrihané nakrátko. V takom prípade sa proste nechajú na voľno a ďalej sa s nimi nepracuje. Chelsea hawk kombinuje klasickú Chelsea s čírom
tak, že ofina spolu s „psími ušami“ zostáva, kým zo zvyšných vlasov
sa vyčeše klasické číro. „Psie uši“ zvyknú byť pri tejto forme kratšie, ako to
býva pri klasickej Chelsea, niekedy dokonca chýbajú úplne.
 Dnes veľmi populárne podholené vlasy, ktoré prenikli aj do väčšinovej módy, majú takisto korene
v alternatívnej scéne - hoci nie práve v punkovej
subkultúre, ktorá si ho osvojila až neskôr. Pri tomto strihu je časť vlasov na
jednej strane hlavy viditeľne oholená, zatiaľ čo zvyšok vlasov ostáva
v pôvodnej forme. Pre mainstream tento štýl vzkriesila modelka Alice
Dellal v roku 2008, keď začala nosiť účes s dlhými vlasmi na jednej
strane, pričom na druhej mala vlasy nad uchom vyholené. Neskôr tento trend
začali nasledovať aj ďalšie mediálne známe osoby, ako trebárs speváčka Rihanna,
už v roku 1977 však vyšiel album Davida Bowieho Low, na obale ktorého je
Bowie so svojou verziou podholených vlasov (aj keď je podhol čiastočne
prekrytý zvyšnými vlasmi). Za krstnú mamu tohto účesu a ženu, ktorá ho
predstavila ženským vlasom, je považovaná najmä Cyndi Lauper. Tento strih
preslávila v 80. rokoch a jej podholené vlasy možno vidieť trebárs na
videoklipe k jej hitu Time after time. Okrem nej v tej dobe nosili
rôzne varianty podholených vlasoch aj speváčky hip-hopovej formácie
Salt-n-Pepa, Annabella Lwin z kapely
Bow Wow alebo Lisa zo skupiny Lisa & Cult Jam. Podholené vlasy od
nich prevzali aj členky punkovej a gotickej subkultúry. Pred niekoľkými
rokmi sa však podholené vlasy stali súčasťou hlavného módneho prúdu
a tento typ účesu sa rozšíril aj medzi väčšinovou spoločnosťou, hoci
dnešné mainstreamové verzie často zvyknú byť jemnejšie, než pôvodné účesy –
cieľom je pôsobiť rebelsky alebo drsne, no popritom si zachovať aj punc
ženskosti. Podholené vlasy majú niekoľko rôznych verzií, v súčasnosti sú je
najznámejšou ostrihaná oblasť nad uchom a v jeho okolí. Ďalšou
populárnou možnosťou je jednej strane vystrihaný pás po celej dĺžke hlavy.
Tieto strihy môžu byť aj v extrémnejšej forme – namiesto krátkych vlasov
je daná oblasť dohladka oholená, takáto úprava je však omnoho náročnejšia na
pravidelnú údržbu. Vyholené, resp. na krátko ostrihané plochy môžu byť takisto
zdobené rôznymi vzormi, prípadne výrazne zafarbené – fantázii sa medze
nekladú.
Foto (C) Lori Greig, Tripp, Trip, Tess Aquarium, Joseba Barrenetxea, Hans Watson
(C)
Dlouhevlasy.cz, seelya, 2015. Publikování části nebo celku na
jiných webech je přísně zakázáno, možné POUZE na základě písemného
souhlasu dlouhevlasy.cz (
Tato adresa je chráněna proti spamování, pro její zobrazení potřebujete mít Java scripty povoleny
)
Sdilej clanek na Facebooku
 |
PÉČE 
) 
