Nemôžem si pomôcť, ale je to tak. Stratila som niečo vzácne. Niečo čo som prežívala dlhé predlhé obdobie. Čo sa každoročne opakovalo s príchodom snehu a s poklesom teplôt pod nulu. Keď napadal sneh a pri kráčaní po ňom bolo počuť to vrčanie udupávaného snehu.  Chvíľu to síce trvalo no nadišiel ten očakávaný deň. Deň, v ktorý si každá gazdinka vydýchla. Samozrejme až po servírovaní slávnostnej večere. V obývačke s vysvieteným vianočným stromčekom.

 Pamätám sa, že ako decko som Vianoce milovala. Ešte keď mi rodičia klamali, že darčeky nosí Ježiško, všetko bolo také čarovné. Keď z obývačky zazvonil zvonec a s bratom a so sestrou sme sa rozbehli rozbaľovať darčeky.A ešte sa pamätám ako som sa s jednou kamarátkou hádala, keď mi povedala že darčeky nenosí Ježiško.. Dokrvi som sa s ňou hádala, že to nie je pravda, že to nie je možné aby darčeky nenosil Ježiško :)

To boli časy keď som Vianoce milovala..  Celá som bola naplnená neidentifikovateľným pocitom šťastia. Ktoré sa nedá popísať. Akési nadchnutie svetielkami stromčeka alebo čo. Ten pocit som nezažila asi dobrých 10 rokov. Neviem prečo.. Neviem čo sa stalo. No stratil sa. Duch Vianoc ktorý ma napĺňal od detstva... 

A teraz... Vianoce sa mi hnusia. Pri prechádzke mestom by som najradšej poodtŕhala všetky reproduktory z ktorých na plné pecky idú vianočné koledy. Lebo to už nie je ono. A bolo to iné ked som ako malá bola s rodičmi v meste aby som videla Mikuláša.. Výskajúca.. :) A teraz keď vidím ľudí, ktorí zapíjajú mastné klobásy lacným vareným vínom.. Hnus. 

Ale tohoročné varené vínko bolo fajné, aspoň niečo :) 

 A aj keď som síce stratila ducha Vianoc, niečo z detstva predsa len ostalo. Dedova vynikajúca kapustnica s klobáskami dedovej výroby, ktoré sú najlepšie aké som kedy jedla. 

Snáď sa ten môj stratený duch raz nájde a ja sa budem opäť dívať zasnená na vianočný stromček, presne ako keď som bola malá...

...........Všetkým prajem krásne, šťastné, veselé a pokojné sviatky ;)

Možno aspoň ostatní toho ducha stále majú.  :) Potom ste šťastní ľudia :)