Admin: Přestože osobním zkušenostem a zážitkům doporučujeme dávat prostor spíše na blogu nebo ve fóru, čas od času se objeví příspěvek, který shrnuje zkušenosti mnohých a má platnost až obecnou. A jeden takový vám v mírně zkráceném znění teď přinášíme všem, tak jak se objevil ve fóru - protože se týká toho, co s námi dokáže názor okolí - a naše vlastní ztřeštěnost - provádět. A to, že to je o vlasech, je skoro až podružné... Teď už ale dejme slovo autorce!
"Musím povedať, že až teraz som skutočne spokojná s vlasmi. Sú krásne, dlhé,
prirodzené a ja mám dosť veľa skúseností. Veľmi rada, by som preto niektoré svoje poznania a skúsenosti odovzdala
ďalším ašpirantkám na dlhé vlasy, prípadne dlho vláskam.
Vždy som mala vlasy husté po rodičoch. Zlom, keď som sa o nich začala aj naozaj zaujímať nastal asi v mojich 15 rokoch, keď som z ničoho nič zistila, že ich mám skoro po pás. Dovtedy som ich dosť ignorovala, takže si voľne rástli a každý im dal pokoj, vrátane mňa. Po zistení, že na hlave mi vyrástlo niečo také krásne husté a dlhé som si povedala, že si splním ďalší sen. Mať vlasy ako z Fontány pre Zuzanu. Z hnedo vlásky sa stala blondína.
Po odfarbení na blond boli vlasy rovnako krásne, zdravé a lesklé, avšak okolie si ich začalo viac všímať. Okrem obdivných mužských pohľadov, som však musela čeliť aj tým závistlivým ženským, ktoré ku nim často pridali aj rôzne poznámky typu, ktoré pravdepodobne každá dlho vláska pozná. „Mala by si sa dať ostrihať, tie vlasy vyzerajú strašne. Máš ich poničené, len sa pozri na tie konce.“ Takto to šlo rok, keď som zo svojich vlasov mala radosť a užívala si ich krásu. Ale bola som mladá a ešte neskúsená. Na poznanie, že každá žena s krátkymi vlasmi bude tvrdiť čokoľvek žene s dlhými vlasmi, len aby sa dala ostrihať, som prišla až skúsenosťou. Takže po roku počúvania štipľavých krátko vlasých poznámok som sa rozhodla zájsť ku kaderníčke. Keď sa všetkým zdajú také zničené, asi to tak bude, aj keď ja to vôbec nevidím a najlepšie poradí vyškolený odborník.
Ďalšia chyba.
Mala som byť ostražitejšia, keď som si všimla, že kaderníčka má asi 1cm dlhé vlasy. Na to, čo nasledovalo, nerada spomínam doteraz. Zobrala to rýchlo, pár zastrihnutí a z vlasov po pás, boli vlásky po uši, aj to prestrihané. Vraj, aby nepôsobili príliš hustým dojmom (doteraz nechápem, čo je na hustote vlasov zlé, veď niektoré si ich dokonca dávajú zahustiť). Ten pohľad bol hrozný, už cestou z kaderníctva som plakala ako malé dievčatko. Doma to zašlo tak ďaleko, že som si ich trhala pred zrkadlom. Keď ma videl priateľ, ktorý mimochodom nefajčí, tak si musel zapáliť. Ja som ho totiž zbalila na tie dlhé vlasy. Všetci sa ma snažili utešovať, že to rýchlo narastie naspäť. Vedela som však svoje. Boli prestrihané a okrem toho som dosť vysoká (184cm) takže, aby siahali po pás, musia uraziť dosť veľký kus cesty.
Vlásky mám odjakživa vlnité, takže aby som si pridala aspoň jeden dva centimetre, začala som si ich fénovať a žehliť. Takmer každý deň. A povedala som si, že ku kaderníčke už nikdy viac, veď farbí mi vlasy mamka. Znášala som to dosť ťažko. Takisto aj tie chúďatká vlasy. Ako sa asi museli cítiť stále trápené vysokými teplotami a farbením.
O nejaký čas som prišla na skvelý nápad. Dám si ich naspäť zafarbiť na hnedo, aby boli prirodzené a tiež aby si oddýchli. Tak som zasa šla ku kaderníčke, lebo mamka mi povedala, že to asi nezvládne, proste sú príliš husté, aj keď sú prestrihané. Takže som sa objednala a šla do salónu (do iného samozrejme) s malou dušičkou a plná strachu. Síce sa ma tam snažili presvedčiť, že sa mám dať aj ostrihať a že sú veľmi zničené, ale nakoniec všetko dopadlo fajn, bola zo mňa brunetka a vlásky sa nádherne leskli.
Avšak za dva týždne som prišla na ďalší skvelý nápad :“Už nechcem byť brunetka, blond mi sedel viac.“
Procedúra sa opakovala, ibaže sa odfarbovalo. Melírom, lebo farba proste nechytala. Všetci krútili hlavami. Vraj to nemôže dopadnúť dobre. Dopadlo. Neviem prečo, ale vôbec sa nezničili, ani nespálili, nevypadli, boli lesklé a zdravé. Musí to byť génmi. Ale svoju úlohu mohla zohrať aj skutočnosť, že som takmer každý druhý deň spala s medom na hlave, proste som si ho tam dávala kedy sa dalo a na čo najdlhšiu dobu. Nevypadol a nezlomil sa ani jeden vlások. Nič iné ma nenapadá.
Takže ako opäť blondína som prežila 4 roky, keď som dostala chuť na hnedú. Opäť som putovala do salónu, odolala pokusom ostrihať ma a odišla ako brunetka. Avšak teraz som už na blond chuť nemala, šikovný kaderník presne trafil môj pôvodný odtieň, aj vlásky už boli dlhšie, začínala som sa cítiť fajn. Lenže pri listovaní v rôznych ženských časopisoch som sa dočítala, že teraz letí melír. Neuvažovala som dlho. Tentoraz to však aj na vlasy bolo asi priveľa, pretože mi ich dosť zničil. Vyzerali také unavené a sklesnuté, až mi ich prišlo ľúto. Kaderník sa opäť snažil využiť príležitosť a ostrihať ma. Ale po tom, ako som ho uistila, že pokiaľ prídem len o milimeter, bude mať polámané ruky, sa stiahol.
Ten melírový účes vyzeral strašne hlúpo a tuctovo, ale musela som vydržať, naspäť ich farbiť by sa rovnalo vlasovražde. Vrátila som sa ku starému dobrému medíku. Dávala som si ho čo najčastejšie, samotný čistý med. Prešlo pár mesiacov a tie peroxidové pramienky sa dali zafarbiť naspäť na hnedo, aj keď rozdiel trošičku vidno. To bol môj posledný chemický vlasový experiment. Odvtedy prešli 4 mesiace. Prestala som ich po 6 rokoch fénovať, používam len prírodné produkty, takmer ich ani nečešem a keďže sa stále neviem vzdať farbenia, prešla som na hennu.
Musím povedať, že teraz som skutočne spokojná. Vlásky sú krásne, dlhé, prirodzené a ja mám dosť veľa skúseností. Avšak neustále počúvam, aké sú tie vlasy poničené a aké nutné je ich dať ostrihať. Ku článku prikladám niekoľko fotografií svojich vlasov v rôznych farbných odtieňoch. Sami posúďte či vyzerali, prípadne vyzerajú zle alebo opotrebovane. Pokiaľ budete zdieľať môj názor, je to len dôkaz skúseností popísaných nižšie.
Veľmi rada, by som niektoré svoje poznania a skúsenosti odovzdala ďalším ašpirantkám na dlhé vlasy, prípadne dlho vláskam. Rozdelila by som ich do viacerých skupín.
1.Skúsenosti s ľuďmi
-
nikdy sa nenechajte ovplyvniť „dobre mienenými“ radami vašich kamarátok, susediek, spolužiačok, prípadne iných žien, ktoré majú vlasy kratšie ako vy, prípadne rovnako dlhé. ak sa niekomu nepáči dĺžka alebo vzhľad vašich vlasov, je to jeho problém. Na hlave má svoje vlastné, môže si s nimi robiť čo sa mu zachce.
- nikdy sa nestrihajte na základe skutočnosti, že vám niekto povedal, že máte zničené vlasy. Sama to snáď vidíte najlepšie.
2.Skúsenosti s kaderníkmi
-
nikdy sa nenechajte ostrihať, pretože vám kaderník povedal, že máte vlasy zničené, alebo vám viac pristane kratší strih alebo čokoľvek iné, čo vám povie. kaderník každému povie, že má zničené konce, aj keď to v 70% nieje pravda ( tento jav neviem racionálne vysvetliť ).
-
chodiť sa strihať každých 6 týždňov je hlúposť pokiaľ chcete dlhé vlasy, strihajte sa len keď sama uznáte za vhodné. Pokiaľ v tomto kaderníka poslúchnete, budú vlasy stále kratšie. Pre 99% kaderníkov znamená podstrihnutie končekov odstrihnúť 5 a viac centimetrov.
3.Skúsenosti s vlasmi
-
ich prirodzená farba je najkrajšia, aj keď sa nám to často nemusí zdať.
-
nemajú radi fénovanie
-
nemajú radi chemické zásahy
-
majú radi prírodnú kozmetiku
-
prospievajú im domáce zábaly
-
každý typ vlasov je iný, preto nechcime od kučeravých vlasov, aby boli rovné a opačne.
-
to, že sa nám vlásky stenčujú smerom ku koncom neznamená, že sú zničené, je to normálne.
Či sa nám to páči alebo nie, možno si to ani neuvedomujeme, sme ovplyvňovaní reklamou. V nej sa objavujú iba ženy s neskutočne lesklými, dlhými, uhladenými a rovno zastrihnutými vlasmi. V skutočnom živote také vlasy nikto nemá. Ani tie modelky. To čo vidíme na obrazovke ( a v mnohých prípadoch po tom túžime) je len profesionálna práca maskéra, osvetľovača, kaderníka, fotografa, jednoducho celého štábu ľudí. Keď si to uvedomíme, zistíme, že také vlasy vyzerajú umelo .Okrem toho nám to môže spôsobiť komplexy z vlastného porastu na hlavičke a vyvolať potrebu ostrihania „koncov“ v salóne ( veľmi nebezpečné ). Krása dlhých vlasov spočíva v prirodzenosti, nie v módnych trendoch. Či sú rovné, vlnité, kučeravé, neposlušné alebo hladké, vyniknú v prípade, že na nich aj my budeme hrdé a budeme ich nosiť ako svoju ozdobu. Každá dlhovláska pozná ten pocit, keď môže vo vetre pohodiť hlavou, keď jej vlásky krásne lemujú tvár, alebo ju na malú chvíľku celkom zakryjú. Pohľad na takú ženu je zmyselnejší a viac sexi ako keď bude mať síce vlasy dlhé, ale nasilu ulízané, spľasnuté od množstva gélu, pretože teraz je práve „in“ uhladený efekt. Toto bolo len niekoľko všeobecných rád, ktoré keď si zoberiete k srdcu, ale naozaj pomôžu.
Takže rastu zdar.
Pozn. admin: diskuse k původnímu příspěvku je zde.
Tématu se týkají i diskusní témata:
Kontakty na nedestruktivní kadeřnictví, kadeřnice
BARVIT či NEBARVIT???
Co nejhoršího jste svým vlasům provedly/i?
(ne)Vypadáš skvěle, aneb zrušit vizášisty
článek "Jak na prudiče" a diskuse k němu
*** (C) Dlouhevlasy.cz a tanka777, 2008. Další publikování není povoleno. Image (CC) usu*@flickr. No text or image reproduction without permission. Přispějte i vy svým článkem - jak na to a co za to se dočtete zde :)
Sdilej clanek na Facebooku
|